Vodné mlyny a píly pod Vihorlatom sú harmóniou ľudského umu a krásy prírody. Sobranecká oblasť bola v Užskej župe „malou obilnou komorou“. Dôkazom boli aj tmavé komory za zadnými izbami gazdovských domov- sýpky, v ktorých sa uschovávali zásoby obilnín od starej úrody po novú. Za Prvej republiky bolo v Sobranciach postavené prosperujúce Okresné družstevné obilné skladisko. Vo vihorlatských vrchoch sa nachádza unikátne prírodné jazero Morské oko, z ktorého vyteká jediná rieka Okna v nadmorskej výške 618 m.n.m. Je dlhá 37 km. Pri obci Senné, ktorá je známa svojimi chránenými rybníkmi (NPR), sa spája s Čiernou vodou. Na Okne bolo v minulosti až po 10 mlynov. Jeden v Remetských Hámroch, tri vo Vyšnej Rybnici, jeden v Jasenove, štyri v Ruskovciach a jeden v Nižnej Rybnici. Ďalšie mlyny boli v Sobranciach (3), Tibave(1), Hnojnom(1), Michalovciach(1), a v Jenkovciach(1). V jeseni prichádzali gazdovia z Hlivíšť, Choňkoviec, aj zo vzdialenejšieho okolia zomlieť zrno. Často u mlynára aj nocovali. Mlynárovo obydlie sa tak stalo pohostinným spoločenským prostredím(zvyčajne sa podávali lokše). Radi sa tu stretávalipáračkách peria, či lúpaní kukurice. Mlynári si uvedomovali význam vzdelania. Ich deti študovali v Užhorode, Michalovciach a Sobranciach. Podľa spomienok mlynárovej dcéry Anny- mlyn jej otca Jána Tabiša(č.2) mal kapacitu 7-8 vriec zrna za 24 hodín(mlelo sa bez prestávky vo dne aj v noci). Údržba (zošívania remeňov, brúsenie valcov a dôkladné premazanie) sa vykonávalo v júli a auguste, v čase žatvy. Mlynár si na svoje polia najal žencov, ktorých platil múkou, peniazmi, nocľahom a jedlom. V zime sa koleso takmer každý deň odmrazovalo uhlím z dubového dreva. V súčasnosti sú vodné mlyny v obciach Vyšná Rybnica, Hnojné, Jenkovce a v Ruskovciach aj vodná píla národnými kultúrnymi pamiatkami kvôli zachovanej originálnej architektúre a dômyselným technickým zariadeniam. 1.Mlyn a píla kultúrna pamiatka Mlyn č.1 kúpil v roku 1898 Andrej Tabiš od grófa Napoleona Toroka. Mlela sa v ňom hrubá, hladká múka, proso, jačmenné krúpy(„geršle“). V r. 1926 bola vyplatená aj vodná píla. Znárodnenie nastalo v roku 1948. O 5 rokov bol mlyn zapečatený. Píla fungovala do roku 1975. Usadlosť s vodným kolesovým mlynom, valcovými stolicami a vodnou kolesovou gátorovou pílou je unikátnou kultúrnou pamiatkou. 2.Prestavaný mlyn zachované kolesá Mlynárske remeslo a technika sa ustavične zdokonaľovali. Položili základy systému využívania vodnej energie a prenosu síl pomocou prevodových kolies. Mlynári boli všestranní odborníci, hlavne výborní tesári. Remeslo sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Na Slovensku bolo násilne ukončené socialistickým znárodnením. Pri mlynoch č.1 a č.4 sa v súčasnosti nachádzajú malé vodné elektrárne.